Koncom semestra sme na jednom predmete dostali niekoľko sto strán materiálov na skúšku. Okrem iného aj skriptá z jednej nemenovanej univerzity (ktorá sídli v Trnave). Napriek tomu, že študujem na univerzite v Česku, musíme si prelúskať aj tieto slovenské skriptá. Celkom ma to potešilo, aspoň trošku slovenčiny medzi toľkou češtinou. No tešilo ma to len dovtedy, kým som to nezačala čítať.
Celý čas, čo som to čítala som mala neskutočné pohnútky tým skriptám strašne, ale strašne ublížiť. Namiesto toho, aby som premýšľala nad tým, čo je tam písané, premýšľala som nad tým, ako mohol niekto dopustiť, že niečo takého bolo vypustené do sveta, nehovoriac o tom, že sa z toho má niekto ešte aj učiť. Ako hovorí nadpis - gramatika na úrovni hotentotov. Neviem nájsť vhodnejšie pomenovanie pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí s dvoma titulmi pred menom a dvoma titulmi za menom, ktorí dokázali splácať toto "veľdielo". To, že im niekde chýba nejaká čiarka som im ešte odpustila, občas aj samotní zamestnanci z jazykovedného ústavu s tým majú problém. Ale aby sa vo vysokoškolských skriptách a vôbec v nejakom učebnom materiále vyskytovali spojenia ako "samotný zákazníci" či "zákazníci, ktorý" je strašné. A tento úkaz sa tam objavil ešte aj v iných prípadoch, tieto spomenuté sú len ukážky, na ktoré mi zrovna padlo oko.
Odborné termíny. Ďalší problém. Milí múdri páni magistri, doktori, docenti, slovo POTENCIONÁLNY v slovenčine NEEXISTUJE! V KSSJ nájdete nanajvýš tak slovo potenciometer. Správne je potenciálny. O to viac je zarážajúce, že v tom mori "potencionálnych" sa vyskytol aj správny tvar tohto slova, no len v dvoch prípadoch. Chybička se vloudila a omylom napísali niečo správne a zrejme ani nevedia ako.
Takisto angličtina narobila veľkú šarapatu. Nezrozumiteľné výrazy, zlé preklady, pozamieňané slová a podobne...
No a v tom, že tieto skriptá skutočne písal nejaký hotentot ma utvrdilo to, že neobvykle často sa tam objavovali absolútne zle vyskloňované slová. Keď mi to začalo byť podozrivé,radšej som sa pozrela na mená autorov, aby som si overila, či to náhodou nepísal nejaký Ling Hu Chung alebo Angegärd Grödöröström, u ktorých by som niečo takéto chápala. Ale nie, všetci autori mali rýdzo slovenské mená.
Osobne ma celkom nepríjemne prekvapilo, že tie skriptá neprešli nijakou jazykovou úpravou (a ak áno, tak je to ešte horšie) a že škola sa vôbec podpísala pod niečo takéto. Zhadzuje to vierohodnosť toho textu a tým pádom občas pochybujem o tom, či mám všetky informácie brať ako pravdivé. Keď vysokoškolsky vzdelaný človek neovláda pravopis, kde mám záruku, že ovláda aj teóriu toho, čo vyštudoval?
20. 5. 2012
Niečo málo o prokrastinácii, skúškovom a hokeji
Áno, opäť je tu ďalšie hektické obdobie. Skúškové. Nočná mora každého vysokoškoláka, no všetci sa neskutočne tešíme na to sladké prebudenie. Človek nevie, čo robiť skôr, preto radšej nezačína robiť nič. Aspoň v mojom prípade to tak v prvé dni bolo. Keďže som mala medzi prvou skúškou a koncom semestra týždeň voľno, nevedela som sa rozhodnúť, čo by som sa mala učiť ako prvé, čomu mám koľko pozornosti venovať a ako si zorganizovať deň, aby som bola čo najproduktívnejšia. Robila som tristo iných vecí, len na učenie mi nejako neostával čas. Mala som dokonale upratanú skriňu aj izbu, všetky rozčítané knižky som zrazu potrebovala urgentne čítať a napriek môjmu predsavzatiu nevšímať si hokej a učiť sa som neodolala. Cez prvý zápas som cestovala, druhý som sledovala len jedným okom a na ten tretí som sa už uvelebila na gauči s nejakou obživou a o sto dušu som povzbudzovala.
Áno, prokrastinácia je fakt mrcha. K učeniu som sa však v rámci pudu sebazáchovy dokopala. Predstava, že od júna už môžem mať prázdniny je taká krásna, že človeku to nedá a nakoniec sa do tých knižiek pozrie. A tak som cez víkend nasávala. Vedomosti, samozrejme. Cez týždeň som ich predviedla na pár skúškach, ktoré, dúfam, dopadli celkom dobre. Včera som sa tiež plánovala učiť ako čert. Aj som sa učila. Asi polhodinu. Potom začal náš hokejový duel proti Česku a to som už nebola schopná poznačiť si jedinú vetu. A po tom ako sme sa dostali do finále, jak by dal. Teraz je zhruba desať hodín ráno a ja mám ani nie 9 hodín na naučenie sa. Večer toho nebudem schopná pri sebemenšej snahe. Hore som síce od ôsmej ale dve hodiny som opäť tak dokonale zabila, že by som si zaslúžila päť a dvadsať po zadku.
Svoje výčitky som dala zo seba von, najradšej by som si po tom zadku sama nakládla ale aspoň som odhodlaná sa do toho v tomto momente naplno ponoriť, nech do večera toho zvládnem čo najviac. Idem na to.
Áno, prokrastinácia je fakt mrcha. K učeniu som sa však v rámci pudu sebazáchovy dokopala. Predstava, že od júna už môžem mať prázdniny je taká krásna, že človeku to nedá a nakoniec sa do tých knižiek pozrie. A tak som cez víkend nasávala. Vedomosti, samozrejme. Cez týždeň som ich predviedla na pár skúškach, ktoré, dúfam, dopadli celkom dobre. Včera som sa tiež plánovala učiť ako čert. Aj som sa učila. Asi polhodinu. Potom začal náš hokejový duel proti Česku a to som už nebola schopná poznačiť si jedinú vetu. A po tom ako sme sa dostali do finále, jak by dal. Teraz je zhruba desať hodín ráno a ja mám ani nie 9 hodín na naučenie sa. Večer toho nebudem schopná pri sebemenšej snahe. Hore som síce od ôsmej ale dve hodiny som opäť tak dokonale zabila, že by som si zaslúžila päť a dvadsať po zadku.
Svoje výčitky som dala zo seba von, najradšej by som si po tom zadku sama nakládla ale aspoň som odhodlaná sa do toho v tomto momente naplno ponoriť, nech do večera toho zvládnem čo najviac. Idem na to.
2. 4. 2012
Čo zbožňujem a prečo je to tak?
Na svete je tak strašne veľa vecí, ktoré mi dokážu zlepšiť deň, mesiac, rok, život a chcem sa o ne podeliť :)
Rodina - áno, znie to ako klišé, no myslím si, že je to úplne prirodzené. Keby nemám nikoho z nich, asi by som ťažko bola tam, kde som. A asi ťažko by som tu vôbec bola. Rodina je základ a ja tú svoju milujem.
Priatelia - aj toto znie ako klišé ale nemôžem si pomôcť. Nemám veľa takých tých pravých priateľov, no o to viac si ich vážim, pretože sú to ľudia, ktorí ma vedia podržať keď to potrebujem, ktorých trápi, keď sa trápim a na ktorých viem, že sa môžem spoľahnúť. Zbožňujem tráviť čas práve s nimi, a ďakujem im za to, že sú :)
Knihy - čítanie doslova milujem, pri knižke sa dokážem dokonale odreagovať, odpočinúť si a väčšinou zaspať :) Avšak nie preto, že by ma to nudilo, to ja tak prirodzene zaspávam. Najradšej mám Sherlocka Holmesa, Draculu, poviedky Edgara Allana Poea, Pride and Prejudice a podobne. Tých knižiek je neskutočne veľa a mojim snom je mať raz takú obrovskú knižnicu plnú knižiek. Tak už pomaličky do nej nakupujem :)
Hudba - je to celkom pochopiteľné. Myslím, že ani nepoznám človeka, ktorý by hudbu rád nemal, aj keď sa mu páči úplne iný štýl ako mne. Hudba je súčasťou života každého človeka (samozrejme, pokiaľ ju počuť môže) a ja pri nej dokážem robiť snáď úplne všetko.
Cestovanie - občas je to veľmi otravné, no ja ho vlastne milujem. Od istého okamihu mám radšej dlhé cesty, než tie kratšie (rozumej aspoň dve hodiny v dopravnom prostriedku). Predstava idylického cestovania u mňa je asi taká, že si proste niekam sadnem (ideálne ku oknu nech mám dobrý výhľad), obklopím sa všetkým možným (taška, bunda, prípadne kamarát, kufor a všeličo iné), pustím si hudbu (aspoň takých 700 pesničiek by som mala mať v prehrávači, nech si mám z čoho vyberať) a nechám sa unášať. Vtedy nechám svojim myšlienkam voľný priebeh a len tak rozmýšľam, pozerám sa z okna, možno naberám inšpiráciu do života a tak. Mohla by som to pokladať aj za nejaký rituál. Ale cestovanie mám rada, či už vlakom, autobusom alebo autom. Na tie dlhšie cesty je však ideálne mať niekoho so sebou, ono aj to rozmýšľanie človeka prestane po istom čase baviť :)
Dierkovanie farebného papiera - síce to znie uleteno a divne ale je to tak nesmierne ukľudňujúca činnosť ako máločo. A ten pocit, keďˇ sa človeku zrazu nahromadí taká kôpka tých guličiek, joj :)
Jazyky - nemyslím tie v ústach, ale tie cudzie. Fajn, to tiež znie blbo. Jednoducho: angličtina, francúzština, španielčina, taliančina. Raz by som ich všetky chcela dobre ovládať. Ak zvládnem to, potom sa móóžno dám na nemčinu :) Ale tou som zabila 6 rokov a viem z toho akurát "Ich heiße tak a tak, ich wohne tam a tam, ich bin toľko a toľko Jahre alt a to je tak všetko. Celkom fajn bilancia, že? :)
Jednoduchosť - pretože v tej je krása. Čím však nemyslím "jednoduchosť na rozume" ale o tom potom. Či už v móde, designe alebo kdekoľvek, vždy uprednostňujem jednoduchosť. Nemám rada takú tú preplácanosť a gýčovosť. Páčia sa mi jednoduché tvary - napríklad už viem, aký kávovar si raz kúpim, keď budem mať vlastnú domácnosť, viem asi aký nábytok budem chcieť a tak :) Je to možno trošku pritiahnuté za vlasy ale ja sa v tom cekom vyžívam.
Inteligenciu - Raz sa média vysmievali výroku manželky jedného českého politika, ktorá povedala, že na svojom mužovi má najradšej jeho sexy mozog. Áno, znie to fakt divne a síce netuším, prečo práve jeho a prečo práve mozog, ale keď sa nad to všetko prenesiem a nejak to prispôsobím svojim potrebám a možnostiam tak naozaj si myslím, že inteligencia a nejaká tá sčítanosť a vedomosti sú neskutočne, ale naozaj neskutočne sexy.
Učenie - aby som bola úprimná, tak nejak to súvisí s tým, čo som písala vyššie. Vzdelaní a inteligentní ľudia ma nesmierne priťahujú a aby som so sebou dobre vychádzala, mala sa rada a narcisticky priťahovala samú seba, učím sa. Nehovorím o tom klasickom bifľovaní do školy, ale skôr o rozširovaní si obzorov a prehľadu a získavaní nových vedomostí a podobne.
Organizovanie - v tom sa doslova vyžívam. Raz by som chcela mať eventovú agentúru, prípadne byť takou tou Mary zo Svadby podľa Mary a behať s tým handsfree a zaisťovať toto a tamto a zariaďovať všetko tak, aby to bolo dokonalé. Keď som pomáhala organizovať našu stužkovú, to som bola ako v siedmom nebi. Síce som tri dni predtým mala také stresy, že som pri pomyslení na nejaký katastrofický scenár len nepríčetne hľadela do blba, ale aj to ma na tom bavilo.
Tvorenie - rada tvorím, nech je to čokoľvek. Či už kreslím, píšem, robím nejakú grafiku alebo si len roztápam voskovky nad horiacou sviečkou a následne si robím z vosku futuristické domčeky na stračej nôžke. A čím neobvyklejšia činnosť to je, tým viac ma to baví.
Čítanie z máp - zábavka na každý večer. A to nehovorím o tom, koľko času som zabila pri Google Street view za posledné dva roky. Ale keď tomu sa tak ťažko odoláva...
Nebudem písať o tom, čo nemám rada. Netreba sa sústrediť na tie negatívne veci :) Ale možno raz, keď budem strašne vytočená a naštvaná... :)
Rodina - áno, znie to ako klišé, no myslím si, že je to úplne prirodzené. Keby nemám nikoho z nich, asi by som ťažko bola tam, kde som. A asi ťažko by som tu vôbec bola. Rodina je základ a ja tú svoju milujem.
Priatelia - aj toto znie ako klišé ale nemôžem si pomôcť. Nemám veľa takých tých pravých priateľov, no o to viac si ich vážim, pretože sú to ľudia, ktorí ma vedia podržať keď to potrebujem, ktorých trápi, keď sa trápim a na ktorých viem, že sa môžem spoľahnúť. Zbožňujem tráviť čas práve s nimi, a ďakujem im za to, že sú :)
Knihy - čítanie doslova milujem, pri knižke sa dokážem dokonale odreagovať, odpočinúť si a väčšinou zaspať :) Avšak nie preto, že by ma to nudilo, to ja tak prirodzene zaspávam. Najradšej mám Sherlocka Holmesa, Draculu, poviedky Edgara Allana Poea, Pride and Prejudice a podobne. Tých knižiek je neskutočne veľa a mojim snom je mať raz takú obrovskú knižnicu plnú knižiek. Tak už pomaličky do nej nakupujem :)
Hudba - je to celkom pochopiteľné. Myslím, že ani nepoznám človeka, ktorý by hudbu rád nemal, aj keď sa mu páči úplne iný štýl ako mne. Hudba je súčasťou života každého človeka (samozrejme, pokiaľ ju počuť môže) a ja pri nej dokážem robiť snáď úplne všetko.
Cestovanie - občas je to veľmi otravné, no ja ho vlastne milujem. Od istého okamihu mám radšej dlhé cesty, než tie kratšie (rozumej aspoň dve hodiny v dopravnom prostriedku). Predstava idylického cestovania u mňa je asi taká, že si proste niekam sadnem (ideálne ku oknu nech mám dobrý výhľad), obklopím sa všetkým možným (taška, bunda, prípadne kamarát, kufor a všeličo iné), pustím si hudbu (aspoň takých 700 pesničiek by som mala mať v prehrávači, nech si mám z čoho vyberať) a nechám sa unášať. Vtedy nechám svojim myšlienkam voľný priebeh a len tak rozmýšľam, pozerám sa z okna, možno naberám inšpiráciu do života a tak. Mohla by som to pokladať aj za nejaký rituál. Ale cestovanie mám rada, či už vlakom, autobusom alebo autom. Na tie dlhšie cesty je však ideálne mať niekoho so sebou, ono aj to rozmýšľanie človeka prestane po istom čase baviť :)
Dierkovanie farebného papiera - síce to znie uleteno a divne ale je to tak nesmierne ukľudňujúca činnosť ako máločo. A ten pocit, keďˇ sa človeku zrazu nahromadí taká kôpka tých guličiek, joj :)
Jazyky - nemyslím tie v ústach, ale tie cudzie. Fajn, to tiež znie blbo. Jednoducho: angličtina, francúzština, španielčina, taliančina. Raz by som ich všetky chcela dobre ovládať. Ak zvládnem to, potom sa móóžno dám na nemčinu :) Ale tou som zabila 6 rokov a viem z toho akurát "Ich heiße tak a tak, ich wohne tam a tam, ich bin toľko a toľko Jahre alt a to je tak všetko. Celkom fajn bilancia, že? :)
Jednoduchosť - pretože v tej je krása. Čím však nemyslím "jednoduchosť na rozume" ale o tom potom. Či už v móde, designe alebo kdekoľvek, vždy uprednostňujem jednoduchosť. Nemám rada takú tú preplácanosť a gýčovosť. Páčia sa mi jednoduché tvary - napríklad už viem, aký kávovar si raz kúpim, keď budem mať vlastnú domácnosť, viem asi aký nábytok budem chcieť a tak :) Je to možno trošku pritiahnuté za vlasy ale ja sa v tom cekom vyžívam.
Inteligenciu - Raz sa média vysmievali výroku manželky jedného českého politika, ktorá povedala, že na svojom mužovi má najradšej jeho sexy mozog. Áno, znie to fakt divne a síce netuším, prečo práve jeho a prečo práve mozog, ale keď sa nad to všetko prenesiem a nejak to prispôsobím svojim potrebám a možnostiam tak naozaj si myslím, že inteligencia a nejaká tá sčítanosť a vedomosti sú neskutočne, ale naozaj neskutočne sexy.
Učenie - aby som bola úprimná, tak nejak to súvisí s tým, čo som písala vyššie. Vzdelaní a inteligentní ľudia ma nesmierne priťahujú a aby som so sebou dobre vychádzala, mala sa rada a narcisticky priťahovala samú seba, učím sa. Nehovorím o tom klasickom bifľovaní do školy, ale skôr o rozširovaní si obzorov a prehľadu a získavaní nových vedomostí a podobne.
Organizovanie - v tom sa doslova vyžívam. Raz by som chcela mať eventovú agentúru, prípadne byť takou tou Mary zo Svadby podľa Mary a behať s tým handsfree a zaisťovať toto a tamto a zariaďovať všetko tak, aby to bolo dokonalé. Keď som pomáhala organizovať našu stužkovú, to som bola ako v siedmom nebi. Síce som tri dni predtým mala také stresy, že som pri pomyslení na nejaký katastrofický scenár len nepríčetne hľadela do blba, ale aj to ma na tom bavilo.
Tvorenie - rada tvorím, nech je to čokoľvek. Či už kreslím, píšem, robím nejakú grafiku alebo si len roztápam voskovky nad horiacou sviečkou a následne si robím z vosku futuristické domčeky na stračej nôžke. A čím neobvyklejšia činnosť to je, tým viac ma to baví.
Čítanie z máp - zábavka na každý večer. A to nehovorím o tom, koľko času som zabila pri Google Street view za posledné dva roky. Ale keď tomu sa tak ťažko odoláva...
Nebudem písať o tom, čo nemám rada. Netreba sa sústrediť na tie negatívne veci :) Ale možno raz, keď budem strašne vytočená a naštvaná... :)
4. 3. 2012
Prečo ja a prečo tento blog?
Je to z úplne jednoduchého dôvodu. Potreba písať. Veľmi veľa ľudí má občas potrebu svoje myšlienky niekde zaznamenať, prípadne dať iným ľuďom o niečom vedieť alebo si proste niečo len tak napísať.
Mne osobne veľakrát pomôže, keď proste "hodím na papier" to, čo zo seba potrebujem dať von. A nehovorím len o mojich myšlienkach, skôr ma baví na niečo poukazovať o niečom hovoriť a podobne. Áno, v tejto chvíli zrejme píšem strašné drísty pretože sama sa nejak neviem zo seba vysomáriť, no mám pre vás prichystaných veľa (snáď) zaujímavých článkov :)
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)