Vysokoškolské skriptá aneb gramatika na úrovni hotentota

Koncom semestra sme na jednom predmete dostali niekoľko sto strán materiálov na skúšku. Okrem iného aj skriptá z jednej nemenovanej univerzity (ktorá sídli v Trnave). Napriek tomu, že študujem na univerzite v Česku, musíme si prelúskať aj tieto slovenské skriptá. Celkom ma to potešilo, aspoň trošku slovenčiny medzi toľkou češtinou. No tešilo ma to len dovtedy, kým som to nezačala čítať.

Celý čas, čo som to čítala som mala neskutočné pohnútky tým skriptám strašne, ale strašne ublížiť. Namiesto toho, aby som premýšľala nad tým, čo je tam písané, premýšľala som nad tým, ako mohol niekto dopustiť, že niečo takého bolo vypustené do sveta, nehovoriac o tom, že sa z toho má niekto ešte aj učiť. Ako hovorí nadpis - gramatika na úrovni hotentotov. Neviem nájsť vhodnejšie pomenovanie pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí s dvoma titulmi pred menom a dvoma titulmi za menom, ktorí dokázali splácať toto "veľdielo". To, že im niekde chýba nejaká čiarka som im ešte odpustila, občas aj samotní zamestnanci z jazykovedného ústavu s tým majú problém. Ale aby sa vo vysokoškolských skriptách a vôbec v nejakom učebnom materiále vyskytovali spojenia ako "samotný zákazníci" či "zákazníci, ktorý" je strašné. A tento úkaz sa tam objavil ešte aj v iných prípadoch, tieto spomenuté sú len ukážky, na ktoré mi zrovna padlo oko. 

Odborné termíny. Ďalší problém. Milí múdri páni magistri, doktori, docenti, slovo POTENCIONÁLNY v slovenčine NEEXISTUJE! V KSSJ nájdete nanajvýš tak slovo potenciometer. Správne je potenciálny. O to viac je zarážajúce, že v tom mori "potencionálnych" sa vyskytol aj správny tvar tohto slova, no len v dvoch prípadoch. Chybička se vloudila a omylom napísali niečo správne a zrejme ani nevedia ako.
Takisto angličtina narobila veľkú šarapatu. Nezrozumiteľné výrazy, zlé preklady, pozamieňané slová a podobne...
No a v tom, že tieto skriptá skutočne písal nejaký hotentot ma utvrdilo to, že neobvykle často sa tam objavovali absolútne zle vyskloňované slová. Keď mi to začalo byť podozrivé,radšej som sa pozrela na mená autorov, aby som si overila, či to náhodou nepísal nejaký Ling Hu Chung alebo Angegärd Grödöröström, u ktorých by som niečo takéto chápala. Ale nie, všetci autori mali rýdzo slovenské mená. 

Osobne ma celkom nepríjemne prekvapilo, že tie skriptá neprešli nijakou jazykovou úpravou (a ak áno, tak je to ešte horšie) a že škola sa vôbec podpísala pod niečo takéto. Zhadzuje to vierohodnosť toho textu a tým pádom občas pochybujem o tom, či mám všetky informácie brať ako pravdivé. Keď vysokoškolsky vzdelaný človek neovláda pravopis, kde mám záruku, že ovláda aj teóriu toho, čo vyštudoval?

Niečo málo o prokrastinácii, skúškovom a hokeji

Áno, opäť je tu ďalšie hektické obdobie. Skúškové. Nočná mora každého vysokoškoláka, no všetci sa neskutočne tešíme na to sladké prebudenie. Človek nevie, čo robiť skôr, preto radšej nezačína robiť nič. Aspoň v mojom prípade to tak v prvé dni bolo. Keďže som mala medzi prvou skúškou a koncom semestra týždeň voľno, nevedela som sa rozhodnúť, čo by som sa mala učiť ako prvé, čomu mám koľko pozornosti venovať a ako si zorganizovať deň, aby som bola čo najproduktívnejšia. Robila som tristo iných vecí, len na učenie mi nejako neostával čas. Mala som dokonale upratanú skriňu aj izbu, všetky rozčítané knižky som zrazu potrebovala urgentne čítať a napriek môjmu predsavzatiu nevšímať si hokej a učiť sa som neodolala. Cez prvý zápas som cestovala, druhý som sledovala len jedným okom a na ten tretí som sa už uvelebila na gauči s nejakou obživou a o sto dušu som povzbudzovala. 


Áno, prokrastinácia je fakt mrcha. K učeniu som sa však v rámci pudu sebazáchovy dokopala. Predstava, že od júna už môžem mať prázdniny je taká krásna, že človeku to nedá a nakoniec sa do tých knižiek pozrie. A tak som cez víkend nasávala. Vedomosti, samozrejme. Cez týždeň som ich predviedla na pár skúškach, ktoré, dúfam, dopadli celkom dobre. Včera som sa tiež plánovala učiť ako čert. Aj som sa učila. Asi polhodinu. Potom začal náš hokejový duel proti Česku a to som už nebola schopná poznačiť si jedinú vetu. A po tom ako sme sa dostali do finále, jak by dal. Teraz je zhruba desať hodín ráno a ja mám ani nie 9 hodín na naučenie sa. Večer toho nebudem schopná pri sebemenšej snahe. Hore som síce od ôsmej ale dve hodiny som opäť tak dokonale zabila, že by som si zaslúžila päť a dvadsať po zadku. 


Svoje výčitky som dala zo seba von, najradšej by som si po tom zadku sama nakládla ale aspoň som odhodlaná sa do toho v tomto momente naplno ponoriť, nech do večera toho zvládnem čo najviac. Idem na to.