Áno, opäť je tu ďalšie hektické obdobie. Skúškové. Nočná mora každého vysokoškoláka, no všetci sa neskutočne tešíme na to sladké prebudenie. Človek nevie, čo robiť skôr, preto radšej nezačína robiť nič. Aspoň v mojom prípade to tak v prvé dni bolo. Keďže som mala medzi prvou skúškou a koncom semestra týždeň voľno, nevedela som sa rozhodnúť, čo by som sa mala učiť ako prvé, čomu mám koľko pozornosti venovať a ako si zorganizovať deň, aby som bola čo najproduktívnejšia. Robila som tristo iných vecí, len na učenie mi nejako neostával čas. Mala som dokonale upratanú skriňu aj izbu, všetky rozčítané knižky som zrazu potrebovala urgentne čítať a napriek môjmu predsavzatiu nevšímať si hokej a učiť sa som neodolala. Cez prvý zápas som cestovala, druhý som sledovala len jedným okom a na ten tretí som sa už uvelebila na gauči s nejakou obživou a o sto dušu som povzbudzovala.
Áno, prokrastinácia je fakt mrcha. K učeniu som sa však v rámci pudu sebazáchovy dokopala. Predstava, že od júna už môžem mať prázdniny je taká krásna, že človeku to nedá a nakoniec sa do tých knižiek pozrie. A tak som cez víkend nasávala. Vedomosti, samozrejme. Cez týždeň som ich predviedla na pár skúškach, ktoré, dúfam, dopadli celkom dobre. Včera som sa tiež plánovala učiť ako čert. Aj som sa učila. Asi polhodinu. Potom začal náš hokejový duel proti Česku a to som už nebola schopná poznačiť si jedinú vetu. A po tom ako sme sa dostali do finále, jak by dal. Teraz je zhruba desať hodín ráno a ja mám ani nie 9 hodín na naučenie sa. Večer toho nebudem schopná pri sebemenšej snahe. Hore som síce od ôsmej ale dve hodiny som opäť tak dokonale zabila, že by som si zaslúžila päť a dvadsať po zadku.
Svoje výčitky som dala zo seba von, najradšej by som si po tom zadku sama nakládla ale aspoň som odhodlaná sa do toho v tomto momente naplno ponoriť, nech do večera toho zvládnem čo najviac. Idem na to.
Žádné komentáře:
Okomentovat